Pôvodne bol lov zvierat pre človeka dôležitým zdrojom obživy, no dnes sa obracia v poľovníctve pozornosť v prvom rade na ochranu a chov voľne žijúcej zveri a ochranu prírody v tom najširšom slova zmysle.
V Jablonickej histórii sa poľovníctvo spomína len okrajovo. Vieme, že ešte v medzivojnovom období dávala obec poľovné právo do prenájmu na šesť rokov. Výber uchádzačov sa uskutočňoval formou verejnej licitácie. Poľovný revír bol rozdelený na obecný, revír urbárskej spoločnosti a panský Windischgrätzov. V roku 1930 bolo v celom jablonickom revíre ulovených 5 jeleňov, 21 kusov srnčej zveri, 6 diviakov, 163 zajacov, 55 králikov, 3 jarabice, 9 líšok, 1 lasica, 4 tchory, 8 sojok, 14 jastrabov, 10 krahulcov, 54 vrán, 17 strák a 34 kusov ostatných dravcov. V medzivojnovom a povojnovom období sú známi niektorí poľovníci ako napríklad Polák, Kurta, Ján Škápik, Hazucha, Šeliga, Štefan Kukan, Režnák, Pavol Kukan, ktorí vykonávali právo poľovníctva na svojich pozemkoch.
Zásadná zmena nastala po roku 1948, keď sa stal vlastníkom pozemkov štát. Pôvodní majitelia pozemkov - poľovníci, ktorí sa chceli naďalej venovať výkonu práva poľovníctva, sa spojili s ďalšími záujemcami o poľovníctvo a ustanovili v roku 1949 Poľovnícky spolok Jablonica. Pri založení mal osem členov: Hazucha, Kukan, Režnák, Piskla, Hinér, Šeliga, Kurta a Janovec. V roku 1959 vzrástol počet členov na 16 a predsedom spolku bol p.Hazucha a poľovníckym hospodárom p.Nestarec.
V roku 1963 prišlo k premenovaniu spolku na Poľovnícke združenie Jablonica, ktorého predsedom sa stal p.Janovec a hospodárom p.Režnák. Od roku 1964 bol predsedom PZ MUDr. Mihel a počet členov sa postupne zvýšil na 25. Medzi vtedajších členov, ktorí boli známi ako dobrí poľovníci, patrili páni: Grošaft, MUDr Mihel, Búran, Horňák Hinér, Janovec, Nestarec, Gálik, Hazucha, Piskla, Srnka, Ligás, Janšák, Fiala, Jurovatý, Sopóci, Tomek, Bella.
Od roku 1975 predsedal spolku Alojz Ligás a poľovníckym hospodárom bol Štefan Fiala. V období od roku 1987 do roku 1994 zastával funkciu predsed Ján Janšák st. Poľovnícke združenie dosahovalo v tomto období veľmi dobré výsledky v chove a love zveri. Bohatá bola kultúrno - spoločenská činnosť. V širokom okolí boli známe hlavne juniálesy v prírode a silvestrovské zábavy.
Poľovnícke združenie Jablonica má v súčasnosti od vlastníkov prenajatý poľovný revír o celkovej výmere 2 610,82 ha, z toho lesná pôda tvorí 1 233,24 ha, orná pôda 1 243,98 ha, lúky a pasienky 107,74 ha a vodné plochy 25,86. Poľovný revír je zatriedený do srnčej chovateľskej oblasti Malé Karpaty, čomu zodpovedajú nasledovné jarné kmeňové stavy zveri: srnčia zver - 64 kusov, jelenia zver - 8 kusov, diviačia zver - 10 kusov, zajace - 417 kusov, bažanty - 429 kusov, jarabice - 780 kusov. Stavy raticovej zveri sa pri dobrej starostlivosti darí udržať a diviačej zveri aj mierne prekračovať. Intenzívne obrábanie poľnohospodárskej pôdy a chemizácia mali v minulosti negatívny vplyv na život drobnej zveri, najmä zajacov. V poslednom období sa intenzívnou starostlivosťou postupne darí zvyšovať aj ich počet. Stavy bažantov sa tak zvýšili, že po 23 rokoch sa opäť na ne poľuje.
Starostlivosť o zver, jej prikrmovanie a zlepšovanie životného prostredia je hlavnou a podstatnou prácou členov združenia. Na zimné prikrmovanie zveri zabezpečujú poľovníci každoročne približne 100 q objemového, 150 q jadrového a 180 q dužinatého krmiva z 3 vlastných políčok, ale aj z poľnohospodárskych podnikov, zberom a kosením horských lúk, prípadne kúpou. Každoročne sa zvieratám podáva okolo 1000 kg kamennej soli a 10-20 kg medíkovaného krmiva na zlepšenie ich zdravotného stavu.
Lov zveri je len malou časťou ich celoročnej práce a je to vlastne určitý druh odmeny za vynaložené úsilie. Poľovnícke združenie ročne povoľuje odstrel 7 ks jelenej, 16 ks srnčej, 25 ks diviačej zveri a 50 ks bažantov. Na vyháňanie zveri a jej dohľadávanie používa z vlastného chovu 9 poľovných psov, a to: farbiara, duriča, dvoch stavačov a päť jazvečíkov.
Tradičnú pozornosť venuje spolok streľbe, hlavne kontrolným streľbám, účasti na okresných preboroch, zastreľovaniu puškohľadov. Okrem toho usporiadalo združenie v roku 2001 už 5. ročník Memoriálu Jána Janšáka v guľovom trojboji (streľba na terč s obrázkom srnca, diviaka a líšky ) v priestoroch starého kameňolomu na Zrubánke. Zúčastňujú sa ho aj poľovníci zo Senice, Malaciek, Skalice a Trnavy. Medzi centrom obce a areálom poľovníkov funguje počas akcie kyvadlová doprava.
Veľmi bohatá je kultúrna a osvetová práca zameraná na propagáciu prírody a života v nej v záujme jej zachovania pre ďalšie generácie. Od roku 1998 vždy vo februári poriada už tradične reprezentačný poľovnícky ples, ktorý je známy v širokom okolí dobrou úrovňou. Najväčšou kultúrnou akciou býva zábava v prírode v priestoroch starého kameňolomu, ktorej sa zúčastňuje okolo 1 000 občanov Jablonice a okolitých obcí.
Veľká pozornosť je venovaná i poľovníckym tradíciám, ako je pasovanie mladých poľovníkov za členov Slovenského poľovníckeho združenia, za lovcov jednotlivých druhov zveri a podobne.
V súčasnosti má združenie 30 členov a 1 čakateľa na členstvo. Riadi ho sedemčlenný výbor a trojčlenná dozorná rada: predseda Dušan Kabaňa, podpredseda a finančný hospodár RNDr. Jozef Režnák, poľovný hospodár Ján Janšák, tajomník Jaroslav Janšák, brigádnický a strelecký referent Ján Sekáč, kultúrny referent Peter Pátek, kynologický referent Štefan Perička. Dozornú radu tvoria predseda Michal Jurovatý a členovia Anton Ligás a Karol Veselý.