V písomných prameňoch sa pomenovanie obce vyskytuje v týchto formách: Jabluncha, Jobloncha, Jablücza, Jabloncza, Jablonovicz, Jablonicz, Jablonitza, Jablanice, Jablonc a Jabláncz.

      Po oslobodení v roku 1945 sa staral o pokoj a poriadok  v obci Revolučný národný výbor. Väčšinu tvorili členovia komunistickej strany a niekoľkí boli členmi sociálno-demokratickej strany. Organizoval odstraňovanie škôd spôsobených bojmi, obnovenie cestnej a železničnej dopravy, stavbu mostov. Staral sa o prísun potravín, odevov a najpotrebnejších vecí pre obyvateľov. Veľkým problémom bol ,,čierny trh".

Novovzniknutý Slovenský štát organizoval prostredníctvom správnych orgánov v Jablonici zbierku na slovenský štátny poklad. Celkove naň prispelo 39 obyvateľov obce a miestna Hlinkova garda sumou 4414 Ks. V Jablonici žilo na začiatku 20. storočia okolo 120 židov, pričom celkový počet obyvateľov bol približne 2000.

Udalosti v obci a okolí súvisiace s koncom 1. svetovej vojny a vznikom Česko - Slovenska zaznamenal kronikár podľa zápisu učiteľa Jozefa Krajču z Hradišťa pod Vrátnom . Jabloničania pripravovali dôstojné vyhlásenie slobody na 3. októbra 1918. V nedeľu sa mali miestni občania stretnúť na námestí, odtiaľ prejsť pod bielou zástavou do kostola. Farár mal slávnostne vyhlásiť slobodu a nový život. Nestalo sa tak. Rozvášnený dav vtrhol do žandárskej stanice a zobral zbrane.

Slovenské povstanie v rokoch 1848-49 bolo pripravované po stránke politickej i vojenskej zväčša vo Viedni. Zatiaľ čo Slovenská národná rada organizovala povstalecké jadro vo Viedni a zaisťovala vojenskú výzbroj a výstroj, jej predseda J. M. Hurban s českým dôstojníkom Bernardom Janečkom počas augusta 1848 tajne navštevovali slovensky zmýšľajúcich evanjelických a katolíckych kňazov na Záhorí, aby ich informovali o pripravovanom povstaní.

Osada Jablonica mala v tejto dobe dve sídelné centrá. Jedným centrom bola stará Jablonica, ktorá sa predlžovala výstavbou domov pozdĺž starej cesty a dostávala podobu ulicovky. Druhé centrum Chytkov, neskoršie Podhradie, bolo za terajšou železnicou neďaleko terajšieho majera Dúbrava.

Po rozpade Veľkej Moravy sa Záhorie ocitlo v hraničnom pásme (konfíniu), kde boli osadzované kmene Plavcov a Sikulov, strážcov hraníc. Neusporiadané pomery medzi Uhorskom a Českým štátom počas prvých dvoch storočí ich jestvovania spôsobovali neustále boje na slovensko-moravských hraniciach. V týchto bojoch trpeli najviac osady, ktoré ležali na Českej ceste a ktoré sa nachádzali na križovatkách ciest.