Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Separujte s nami!

vývoz odpadov

Mapa okresu Senica a mesta Senica

mapa

ZMO Záhorie

ZMO Záhorie

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Jablonica medzi svetovými vojnami

Udalosti v obci a okolí súvisiace s koncom 1. svetovej vojny a vznikom Česko - Slovenska zaznamenal kronikár podľa zápisu učiteľa Jozefa Krajču z Hradišťa pod Vrátnom .

Jabloničania pripravovali dôstojné vyhlásenie slobody na 3. októbra 1918. V nedeľu sa mali miestni občania stretnúť na námestí, odtiaľ prejsť pod bielou zástavou do kostola. Farár mal slávnostne vyhlásiť slobodu a nový život. Nestalo sa tak. Rozvášnený dav vtrhol do žandárskej stanice a zobral zbrane. Ďalším cieľom bol obecný dom. Tu začalo rabovanie, ktoré postihlo aj farára a lekára. Kaštieľ zostal nedotknutý, lebo tam ich zastavili zamestnanci vedení nadlesným, ktorí boli ozbrojení loveckými puškami. Rozvážnejší Jabloničania si uvedomovali, že rabovanie nie je správnym riešením situácie. Rozhodli sa zvoliť miestnu národnú radu. Prvým predsedom sa stal len na jedno rokovanie gróf Apponyi. Po ňom zvolili Bohuslava Cherteka. Ako prvé dal vybubnovať, aby občania priniesli všetky ukradnuté predmety do obecného domu. Ten bol totiž úplne prázdny, bez kúska nábytku. Zaujímavé je, že občania veci vrátili. Prinášali ich v noci, aby ich nikto nevidel.

Obec zostala bez žandárov. Situáciu vyriešili obyvatelia veľmi dobre. Podľa čísel domov strážili obec každú noc po dvoch v každej ulici. 16. novembra ich z relatívneho pokoja vyrušil hrmot vozov a krik ľudí. Bola to skupina utekajúca od Trnavy pred maďarskými vojakmi, ktorí chceli znovu obsadiť územie Slovenska. Stretnutie vojakov s Jabloničanmi sa neskončilo dobre. Pri prestrelke padli Viktor Škápik a Karol Kabaňa. Vojaci utiekli. Prišiel oddiel česko-slovenskej armády a obsadil obec. Pomery sa postupne konsolidovali. Od 17. novembra 1918 začali prichádzať z Čiech úradníci a obnovil sa hospodársko - správny chod obce.

Bohumil Chertek sa pre zlý zdravotný stav vzdal funkcie a za richtára zvolili Imricha Barcaja, pôvodom z Osuského. Predtým žil viac rokov v Amerike a mal aj americké štátne občianstvo. V prvých poprevratových voľbách dala väčšina Jabloničanov hlas kandidátovi Slovenskej národnej strany Veselovskému. V celoslovenskom meradle však zvíťazila vo voľbách agrárna strana, ktorá presadila v parlamente parcelačný zákon. V Jablonici sa vzťahoval na dva veľkostatky, Apponyiho a Windischgrätza. Tesne pred parceláciou odkúpil apponyiovský podiel Cyril Zbořil, no pre zadĺženie ho prevzala olomoucká banka. Parcelácia veľkostatkov prebehla v roku 1924. Pôvodným majiteľom sa malo vyčleniť 400 honov a ostatnú pôdu mali rozdeliť roľníkom, ktorí sa o ňu uchádzali. Zamestnanci dostali výpoveď a tzv. výstupné, ktoré v prípade bírešov predstavovalo až 6 000 korún. Za túto sumu si mnohí postavili domy.

Obec dávala do prenájmu na šesť rokov aj poľovné právo a právo loviť ryby a raky na rieke Myjave, na ostatných tokoch na jeden rok. Výber uchádzačov sa uskutočňoval formou verejnej licitácie.

V roku 1928 sa začalo s výstavbou hradskej Jablonica - Trstín. Tento smer bol po vojne veľmi frekventovaný a cesta bola zlá, upravovaná len podľa potreby lomovým kameňom, niekedy nezjazdná. Výstavba cesty bola ukončená v roku 1932. Na začiatku veľkej hospodárskej krízy sa začalo aj s elektrifikáciou obce. V roku 1937 sa vyskytol v obci brušný týfus.

Život v obci bol ovplyvnený zložením obyvateľstva. Okrem početnej skupiny roľníkov, ktorí vlastnili pôdu vo výmere od 1 do 50 ha, tu žilo aj veľa robotníkov. Svojím sociálnym postavením mali veľmi blízko k maloroľníkom a bírešom. Sociálnodemokratická strana požiadavky robotníkov celkom nespĺňala. V rokoch 1922-23 sa v obci začala tvoriť bunka komunistickej strany a 20. októbra 1926 bola založená Miestna organizácia KSČ v Jablonici. Členovia strany pracovali veľmi aktívne. Podľa záznamov z toho obdobia a spomienok pamätníkov organizovali štrajky, hladový pochod, kandidovali do obecného zastupiteľstva, aby mohli čo najviac pomôcť zlepšiť životné podmienky pracujúcich. Snažili sa aj o kultúrne vyžitie spoluobčanov. V roku 1928 založili divadelný krúžok Bradlo. Hrali hry proti ľudáckemu režimu. V období Slovenského štátu musela aj miestna organizácia KSS prejsť do ilegality. Počas prác na železničnej trati Jablonica - Plavecký Mikuláš pomáhali židom prejsť k partizánom. Podľa zachovaného archívneho materiálu patrila miestna komunistická organizácia k najagilnejším stranám v obci. V období hospodárskej krízy v roku 1932 v rámci štátnej stravovacej akcie pre nezamestnaných a obmedzene pracujúcich poberalo v obci 92 obyvateľov podporu. Nezamestnaní sa uchádzali o nočnú strážnu službu a službu obecného hlásnika.