Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Separujte s nami!

vývoz odpadov

Mapa okresu Senica a mesta Senica

mapa

ZMO Záhorie

ZMO Záhorie

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Najstaršie osídlenie

Svojou strategicky výhodnou polohou i prírodnými podmienkami poskytovalo územie Jablonice vhodné podmienky pre osídlenie, doložené je však len v dobe kamennej, bronzovej a v slovanskom období. Táto situácia je však s veľkou pravdepodobnosťou odrazom súčasného stavu archeologického bádania. Je možné predpokladať, že sa výsledkami systematických prieskumov či prostredníctvom náhodných objavov pri zemných prácach mapa najstaršieho osídlenia obce doplní.

Doba kamenná a doba bronzová
Najstaršie osídlenie pochádza z mladšej doby kamennej, o čom svedčí viacero nálezov kamenných brúsených nástrojov. Z odbornej dokumentácie Archeologického ústavu SAV v Nitre poznáme zmienku, že v polohe Farské pole bol nájdený nástroj - pazúrikové škrabadlo, ktoré by mohlo byť datované do staršej doby kamennej (paleolitu), určenie tohoto nálezu však nebolo preverené. Archeologické nálezy z obdobia neolitu dokladajú cestu z Horného Pomoravia cez Jablonický priesmyk do Podunajskej nížiny, ktorou sa od praveku dopravovali suroviny potrebné pre výrobu nástrojov. Z katastra obce pochádza pomerne veľký počet kamenných brúsených nástrojov, v protiklade s ostatnými druhmi nálezov - črepmi a štiepanými kamennými nástrojmi. Nemožno preto jednoznačne uzavrieť, že ide vo všetkých prípadoch o doklady trvalého osídlenia, pretože mohlo ísť o doklady pohybu po spomínaných obchodných cestách. Na základe týchto skutočností teda nemožno bližšie datovať ani určiť charakter osídlenia územia Jablonice v tejto dobe, pretože chýbajú iné chronolologicky citlivejšie nálezy, ktoré by umožnili upresnenie.

V dobe kamennej a dobe bronzovej viedla chotárom obce obchodná cesta, neskôr Česká cesta, ktorá sprostredkúvala obchod so surovinami na výrobu pracovných nástrojov. V neolite prinášali obchodníci zo severských krajov pazúrik a rohovec na výrobu čepeliek, škrabadiel, v bronzovej dobe privážali cín na výrobu bronzu, tuhu na výrobu keramiky, jantár a i.

Obdobie slovanské
Pri stavbe rodinných domkov na vyvýšenine pri Polákovom mlyne, v teréne klesajúcom západným smerom, boli v roku 1971 získané slovanské, vlnovkou zdobené črepy, datované do 9.-10. storočia. Spolu s polohou lokality svedčia o tom, že na tomto mieste bolo slovanské sídlisko. Pri orbe v polohe Na valoch sa tiež nachádzali črepy s vlnicovou výzdobou mladšieho rázu, na základe ktorých sídlisko možno datovať do 11.-13. storočia.

Polohou a umiestnením pôvodnej obce v chotári dnešnej Jablonice sa počas svojho pôsobenia zaoberali miestni bádatelia, najmä d.p. Július Gábriš a učiteľ, archeológ Viktor ?emmer. Obaja sa zhodujú, že obec nebola založená na terajšom mieste, pretože bolo veľmi močaristé. Riečka Myjava sa každoročne vylievala a menila koryto, takže inundačný priestor bol neobývateľný. Obývateľné mohli byť len vyvýšeniny ako terasa nad Myjavou a vyvýšenina pri Polákovom mlyne. V strede obce, kde je dnes situovaný kostol i kaštieľ, lokalizovali v ďalekej minulosti stojaci blatný hrad. Vybudovaný bol uprostred močiarov a mal slúžiť na ochranu obyvateľstva pred vpádmi cudzích vojsk a na ochranu brodu cez Myjavu. Pri kopaní studne na dvore kaštieľa počas jeho adaptácie na školu sa asi v dvojmetrovej hĺbke narazilo na kultúrne vrstvy obsahujúce črepy zdobené slovanskou vlnovkou a tieto sa vyskytovali až do 6m hĺbky. Vznik jablonického blatného hradu bol odôvodnený strategickou zemepisnou polohou, chránil i priesmyk Porta Regni cez Malé Karpaty pri Bukovej a zanikol, keď vybudovali hrad Korlátko.