Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Separujte s nami!

vývoz odpadov

Mapa okresu Senica a mesta Senica

mapa

ZMO Záhorie

ZMO Záhorie

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Kostol sv. Štefana

KostolJablonická farnosť sa uvádza už v roku 1397 ako parochia antiqa. O vtedajšom kostole sa správa nezachovala. Zápis v kanonickej vizitácii z roku 1551 uvádza, že kostol i fara boli pusté. Existujú údaje, že starý jablonický kostol sa po vyhorení úplne zrútil.

V roku 1609 Jeremiáš Pongrác a Pavol Appónyi, majitelia hradu Korlátka, dali v Jablonici oproti svojmu novopostavenému kaštieľu vybudovať drevený kostolík. Pretože nemal zaistené príjmy, zostal do roku 1612 bez kňaza. Začal slúžiť až po zriadení evanjelicko-luteránskej fary a až do roku 1633 užívali kostol iba protestanti. V tomto roku sa začali každú druhú nedeľu slúžiť i katolícke bohoslužby.

V roku 1663 sa zásluhou Barbory Appónyi začalo s výstavbou nového murovaného kostola na mieste bývalého dreveného. Starý kostolík bol zasvätený Najsvätejšej Trojici, patrónom nového kostola sa stal svätý Štefan, uhorský kráľ. Nový kostol bol značne väčších rozmerov a podľa zachovaného popisu inventára v ňom boli umiestnené tri kamenné oltáre, kazateľnica zdobená stĺpikmi, medzi ktorými boli plochy pomaľované svätými obrazmi, boží hrob, vzadu chór a na ľavej strane kostola sakristia. V kostole boli umiestnené sochy sv. Michala archanjela, Panny Márie a Panny Márie s Ježiškom. Na stenách boli obrazy Ukrižovaného, Panny Márie, sv. Ondreja a sv. Antona. K renovácii prišlo v roku 1705 pričinením baróna Labšanského. Bola rozšírená jeho loď, opravená veža, zvonku bol omietnutý, vnútri vymaľovaný. Dali postaviť aj nový hlavný oltár a pred ním mreže pre prijímajúcich. Pretože kuruci vylámali v kostole bohostánok a odniesli starú monštranciu, barón Labšanský dal v Trnave zhotoviť novú. V roku 1712 bol zo starého prasknutého zvona v Trnave uliaty nový.

Chrám však postupne nepostačoval pojať všetkých veriacich. Na jeho zväčšenie kvôli tesnej blízkosti novej kráľovskej cesty nebolo priestoru, a tak sa barón Ladislav z Korlátka rozhodol postaviť pre Jablonicu nový kostol. S výstavbou sa začalo 19. júna 1729 a trvala 6 rokov. Jeho rozmery podľa vizitácie boli nasledovné : výška veže 21 siah, vnútorná dĺžka kostola 18 siah, šírka 8 siah a výška 9 siah. Po dokončení kostolnej veže boli na nej umiestnené tri nové zvony, zakúpené a posvätené vo Viedni. V roku 1736 bol kostol požehnaný barónom Adamom Majthényim, opátom a ostrihomským kanonikom. V roku 1752 sa konala konsekrácia kostola, ktorú za prítomnosti Júlie Ottlíkovej s rodinou vykonal ostrihomský biskup Anton Révay. V tomto roku bol starý jablonický kostol zbúraný.

V roku 1817 boli z pustnúceho kláštora a kostola svätej Kataríny na návrh dekana Jozefa Bélika a so súhlasom grófa Appónyiho prenesené do jablonického kostola dva barokové oltáre svätého Jána Krstiteľa a svätého Františka, ktoré pre kláštorný kostol svätej Kataríny dal kedysi zhotoviť Ladislav z Korlátka. V ten istý rok gróf Jozef Appónyi po dohovore s grófom Jozefom Erdödym, kancelárom uhorského kráľovstva, rozhodol dať preniesť pozostatky Ladislava z Korlátka a jeho manželky Júlie Ottlíkovej do jablonického kostola. Pre tento cieľ bolo prispôsobené skladisko jablonického chrámu, ktoré sa neskôr začalo používať ako krypta pre telesné pozostatky členov Appónyiovskej rodiny. Slávnostné prenesenie pozostatkov Ladislava z Korlátka a Júlie Ottlíkovej do jablonického chrámu sa vykonalo za prítomnosti celej rodiny Apponyiovcov 25. februára 1818. V roku 1844 bol pre jablonický kostol zakúpený nový dvojmanuálový organ s 23 znejúcimi registrami a s bohatou dekoráciou chóru. Pri zemetrasení v roku 1906 sa na kostole vytvorila trhlina a z veže pritom padol kríž. K opravám a údržbe prichádzalo opakovane, veža kostola bola poškodená a k spadnutiu kríža prišlo i v roku 1985 nárazom silného vetra.

Kostol sv. Štefana kráľa je trojloďová baroková stavba takmer štvorcového pôdorysu s oblým presbytériom. Presbytérium chrámu je zaklenuté a smerom do lode je predĺžené zamurovaním posledného klenbového poľa bočných lodí, čím vznikli po obidvoch stranách kňaziska poschodové oratóriá s prístupom po schodoch z bočných lodí. V rokoch 1750 - 52 prišlo k barokizácii chrámu, ktorý predstavuje trojloďovú stavbu so západnou emporou a dvomi poschodovými oratóriami po oboch stranách presbytéria. Hlavná loď je zaklenutá pruskou a valenou klenbou, bočné lode s krížovými klenbami sa otvárajú do hlavnej lode arkádami s pilastrami.
Vonkajšia štítová fasáda je zakončená tympanónom a nad ním je nadsadená baroková veža. Okná na fasáde sú v dvoch radoch, horné elipsovitého tvaru. Vstupný portál je barokový s predstavanými bočnými stĺpmi.

Hlavný oltár s bohatou stĺpovou architektúrou na dvojitej vysokej báze má neskorobarokovú ornamentiku. Medzi jednotlivými stĺpmi sa v nadživotnej veľkosti nachádzajú plastiky svätého Štefana kráľa, svätého Ladislava a svätých apoštolov Petra a Pavla. V centre je oltárny obraz zobrazujúci Obláciu svätého Štefana. Dva bočné oltáre Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej majú podobnú architektonickú stavbu ako hlavný oltár s dvoma stĺpmi a nadstavcom s božím okom a postavičkami anjelikov. Pôvodné maľby z oboch oltárov boli nahradené sochami. Bočné plastiky na oltároch sú pôvodné z obdobia baroku. Dva zadné bočné oltáre s neskorobarokovou architektúrou majú oválne obrazy s námetmi Krst Krista a svätý František Serafínsky.

Na rokokovej kazateľnici s bohatou profiláciou, ktorá je pravdepodobne prácou z okruhu J. R. Donnera, sú postavy štyroch evanjelistov, na zadnej strane baldachýnová drapéria a na strieške postava Panny Márie. Pri schodoch do oratórií sú na vysokých podstavcoch umiestnené sochy svätého Vendelína a Floriána. Lavice chrámu sú tiež v rokokovom prevedení. Vybavenie kostola dopĺňajú neskorobrokové obrazy, železné mreže. Na stene empory sú umiestnené rodové erby. Kamenný barokový epitaf so spojeným erbom a nápisom pochádza z 2. tretiny 17. storočia.

Na organe jablonického kostola sa nachádza grófsky erb Apponyiovcov. Jedná sa o štvrtený erb so srdcovitým štítom a troma klenotmi. V srdcovom červenom štíte uprostred je doľava otočená čierna hlava maura so zlatou čelenkou a vetvičkou s bielou ružou v ústach. Práve toto by mohol byť pôvodný erb Apponyiovcov približne z polovice 13. storočia, kedy sa Apponyiovci ako šľachtický rod objavujú. Prvé pole je modré. Figúru tvorí ruka - paža v brnení, vystupujúca zo zlatej listovej koruny, V dlani drží zlatý lovecký roh. Štvrté pole je delené, v spodnej zelenej časti sú horizontálne umiestnené tri strieborné vlny. Horná modrá obsahuje zlatú korunu, z ktorej vystupuje päť pštrosích pier - tri strieborné a dve čierne. Jedná sa zrejme o erby spríbuznených rodov. V druhom - zlatom poli je strieborná hradba s dvoma vežami - baštami. Medzi nimi je modrá šesťcípa hviezdička a nad ňou červený kríž. V treťom - zlatom poli stojí červený lev otočený doprava. Na štíte erbu je zlatá hodnostná grófska koruna, nad ktorou sú tri korunované prilbice, z ktorých vystupujú klenoty: obrnená ruka - paža, držiaca šabľu so strapcami, dravý vták s červenou čiapočkou a vtáčia noha a čierne krídlo. Prikrývadlá sú po oboch stranách, vpravo červeno strieborné a vľavo zrejme modro - zlaté.

V zadnej časti kostola je z krypty prebudovaná kaplnka. Je v nej umiestnená socha svätej Kataríny a zachované nápisy :

C. ELEONORA APPONYI, NATA B. JOCHLJNGER + XII.DEC.MDCCCIV.

C. CAROLINA SERBELONI, NATA C. MAGNIS + XXII. MAY MDCCCXII.

C. THERESIA APPONYI + XX. AUGUSTI MDCCCIL.

C. LEOPOLDUS APPONYI + XXI.JULI MDCCCL.

C. JOSEPHUS APPONYI + IX.JANUARI MDCCCLIII.

C. RUDOLPHUS APPONYI + XXX.DECEMBRI MDCCCLIII.

C. LUDOVITUS APPONYI + XX. AUGUSTI MDCCCLXXV.

C. GUSTAVUS APPONYI + XV. OKTOBRIS MDCCCXCVI.

Grófka Ottlíková bola pochovaná za oltárom. Prestavbu krypty urobil František Bachna počas pôsobenia farára Júliusa Gábriša. Zvyšky zosnulých boli zamurované za kaplnkou, vzadu za oltárikom. Kovové, medené a cínové rakvy boli zakopané vo farskej záhrade, za hospodárskymi budovami.