V jablonickej časti Malých Karpát sa môžeme stretnúť aj s povrchovým krasom v podobe závrtov a krasových jám. Podzemný kras predstavujú menšie diery a vyvieračky. Typickou vyvieračkou je prameň v údolí medzi vodnou nádržou a lomom, ktorá bola vyhlásená za prírodnú pamiatku pod menom Zrubánka. Vyvieračka patrí v pohorí k posledným, ktoré sa zachovali v prirodzenom stave. Voda z nej prameniaca stačí po celý rok zásobovať vodnú nádrž.

Pred domom kultúry v Jablonici stojí pomník vojakov padlých v I. svetovej vojne. Námet na vytvorenie sochy "Ježiš zachraňuje topiacich sa" čerpali neznámi kamenári zo Sliezska z Biblie. Pomník bol vyrobený v roku 1933 z pieskovca. Na podstavci je umiestnený zoznam Jabloničanov padlých v I. svetovej vojne spolu s nápisom : PADLÝM VOJAKOM VENUJÚ OBČANIA JABLONICKÍ.

Ku ka?tieľu patrí baroková trojkrídlová hospodárska budova, situovaná severne od veľkého dvora. Hospodársky dvor bol vybudovaný v náväznosti na ka?tieľ a nádvorie s prístupom jednak z cesty a jednak z parku. Príručná ovocná a zeleninová záhrada bola súčasťou parku v ju?nej časti parcely č.5 (mapa z roku 1899). Na hranici medzi parkom a záhradou ju?ne od ka?tieľa bol postavený dom záhradníka a neskôr, pravdepodobne a? začiatkom 20. storočia, boli postavené tri men?ie skleníky...

Park ka?tieľa bol zakladaný pravdepodobne postupným formovaním okolitého prírodného prostredia. A? na západnú časť parku nad mlynským náhonom v okolí pivnice celá plocha parku bola v rovine. Hlavnými výstavbovými drevinami v parku boli pôvodné skupiny druhov, ktoré sa pri postupnom budovaní doplňovali ihličnanmi, resp. ďal?ími druhmi listnatých drevín (buk). K pôvodným drevinám okrem mohutných dubov pozdĺ? Myjavy patrili aj solitérne lipy.

V rokoch 1756 a? 1758 dali zaťovia Júlie Ottlíkovej Imrich Bo??áni a Ján Apponyi zrútiť starý kostol a na mieste, kde stál v pôvodnom kostole oltár, dali postaviť barokové súso?ie kalvárie. Vyhotovená je z pieskovca na malom umele vyvý?enom centrálnom mieste ohradenom kamennou balustrádou. Na troch podstavcoch má umiestnenú skupinu Ukri?ovania s plastikami Márie, sv. Jána a sv. Magdalény pri krí?i, na strednom nadstavci reliéf Krista na Hore olivovej.

Do roku 1695 sa v Jablonici pochovávalo na cintoríne, o ktorom sa uvádza, ?e sa rozprestieral na úpätí Bielych hôr. Jeho polohu dnes u? nemo?no presne určiť. Zdá sa v?ak, ?e le?al niekde blízko pôvodného jablonického kostola. Dňa 3. mája 1695 bol slávnostne po?ehnaný a otvorený nový jablonický cintorín, ktorý sa rozprestieral na mieste teraj?ieho jablonického kostola a časti farskej záhrady.

Jablonická farnosť sa uvádza už v roku 1397 ako parochia antiqa. O vtedajšom kostole sa správa nezachovala. Zápis v kanonickej vizitácii z roku 1551 uvádza, že kostol i fara boli pusté. Existujú údaje, že starý jablonický kostol sa po vyhorení úplne zrútil. V roku 1609 Jeremiáš Pongrác a Pavol Appónyi, majitelia hradu Korlátka, dali v Jablonici oproti svojmu novopostavenému kaštieľu vybudovať drevený kostolík.

Pôvodný ka?tieľ, ktorý pochádzal podľa archívnych záznamov z konca 16. storočia, vyhorel počas tureckého vpádu v roku 1663. Teraj?í ka?tieľ bol vybudovaný po roku 1663 v barokovom slohu. Jedná sa o dvojposchodovú budovu s troma krídlami, na hlavnej fasáde s dvoma ?tvorbokými náro?nými ve?ami. Z parkovej časti má ka?tieľ ?tvorosový rizalit s veľkým barokovým vstupom.