Menu
Obec Jablonica
Jablonica

Udalosti počas II. svetovej vojny

Novovzniknutý Slovenský štát organizoval prostredníctvom správnych orgánov v Jablonici zbierku na slovenský štátny poklad. Celkove naň prispelo 39 obyvateľov obce a miestna Hlinkova garda sumou 4414 Ks.

V Jablonici žilo na začiatku 20. storočia okolo 120 židov, pričom celkový počet obyvateľov bol približne 2000. Krátko pred deportáciami v roku 1942 ich žilo v Jablonici 52. Zákonmi boli postupne perzekvovaní a odsunutí na okraj spoločnosti.

V letnom čase mali od roku 1941 zakázané vychádzať na ulicu medzi 22 hodinou a 5 hodinou rannou. Z ulíce A. Hitlera a A. Hlinku sa museli do 14 dní vysťahovať, čo postihlo osem rodín. Na ich majetok boli pridelení dočasní správcovia, ktorí spravovali 14 židovských domov. Deportácia neobišla ani našich spoluobčanov. Z Jablonice bolo odvezených 10 rodín, čo predstavovalo 29 osôb. Vrátil sa z nich živý len Dr. Alexander Ehrenreich, ktorý bol na základe prezidentskej výnimky oslobodený spod transportov. Výnimku mal i správca lekárne Otto Baumann, ktorý bol však po potlačení SNP v oktobri 1944 zaistený. Dr. Ehrenreichovi sa však v septembri 1944 podarilo ukryť.

O existencii partizánov kolovali v obci na začiatku vojny len kusé informácie. Situácia sa zmenila na jeseň 1940. Do kaštieľa sa nasťahoval oddiel nemeckých vojakov. Jeho úlohou bolo očistiť Malé Karpaty od partizánov. Na tento účel mali Nemci zriadený aj psinec. Vojaci sa stravovali v hostinci U Kukanov a dôstojníci v mäsiarstve u Pavla Mikulu. Po vypuknutí povstania 17. októbra 1944 zničili partizáni most a trať pri Jablonici.

Počas Slovenského národného povstania sa do národnooslobodzovacieho boja zapojili i Jabloničania. 23 ich odišlo do hôr k partizánom. Ich osudy boli rôzne. Niektorí sa vrátili domov, iní ukončili svoj život v koncentračných táboroch, alebo padli v bojoch. Albert Vojtech Horváth v rokoch 1936 - 39 pôsobil ako dobrovoľník v španielskej občianskej vojne. V roku 1940 narukoval do slovenskej armády. Odtiaľ odišiel k partizánom. Padol 14. 9. 1944 v Priekope pri Vrútkach, kde je aj pochovaný. Anna Michlová po absolvovaní Baťovej školy práce pracovala v Partizánskom. Odtiaľ prešla k partizánom ako ošetrovateľka. Po obsadení Banskej Bystrice bola partizánska skupina kapitána Trojana odhalená. Anička bola odvlečená do koncentračného tábora v Kremnici. Po mnohých výsluchoch a mučení bola pri Bystričke zastrelená. Jej telo po vojne previezli na cintorín do Jablonice. Ladislav Šeliga padol ako partizán v Čiernom Balogu. Medzi vojakmi odvedenými na východný front bol aj Jozef Hazucha, ktorý v roku 1943 prešiel na sovietsku stranu. Zúčastnil sa partizánskych bojov na území Bieloruska a Ukrajiny. Prostredníctvom partizánov bol vyslaný do Moskvy, odkiaľ sa v česko-slovenskom vysielaní moskovského rozhlasu prihovoril slovenským vojakom. Odtiaľ prešiel do I. československej samostatnej brigády v ZSSR a v bojoch o Bielu Cerkev v roku 1943 padol. Ako príslušníci Česko - slovenskej brigády v ZSSR sa zapojili do bojov Štefan Štefík a Jozef Zúbek.

Počas II. svetovej vojny sa v leteckých bojoch vyznamenal miestny rodák Ján Režnák, ktorý pôsobil ako letec v roku 1941 na Ukrajine. Po preškolení v Dánsku sa stal členom nemeckej stíhacej eskadry JG 52, kde sa zapísal ako jeden z najúspešnejších stíhačov. Po dislokácii v Piešťanoch v roku 1944 sa nezapojil do SNP, čo malo pre jeho ďalšiu kariéru neblahé následky. V roku 1948 bol vylúčený z armády a zbavený leteckého diplomu.

Koncom marca 1945 sa v smere od Trnavy k Jablonici priblížil front. Pred jeho príchodom utvorili Jabloničania Revolučný národný výbor. Nálety pokračovali smerom k Senici. Bombardovali ustupujúce nemecké oddiely. 6. apríla asi o 5. hodine pricválali z Cerovej kozáci. Jedného z nich, Alexandra Parchovenka, pri kostole zastrelil nemecký vojak. Onedlho prišli ďalší vojaci. Stretnutie okupantov, osloboditeľov a miestnych občanov netrvalo dlho, len jeden deň, no pri bojoch padlo 12 sovietskych vojakov a 9 Jabloničanov.

Následky 2. svetovej vojny sa prejavili ešte aj sedem rokov po jej ukončení, keď na Zámostí 28.6. 1952 našli miestni chlapci nevybuchnutú nemeckú mínu. Pri manipulácii sa roztrhla a usmrtila 17- ročného Teofila Jánošíka, 16-ročného Jozefa Ródera, 14-ročného Jána Hološku a Silvestra Blažeka.