Drobná sakrálna architektúra
V rokoch 1756 až 1758 dali zaťovia Júlie Ottlíkovej Imrich Boššáni a Ján Apponyi zrútiť starý kostol a na mieste, kde stál v pôvodnom kostole oltár, dali postaviť barokové súsošie kalvárie. Vyhotovená je z pieskovca na malom umele vyvýšenom centrálnom mieste ohradenom kamennou balustrádou. Na troch podstavcoch má umiestnenú skupinu Ukrižovania s plastikami Márie, sv. Jána a sv. Magdalény pri kríži, na strednom nadstavci reliéf Krista na Hore olivovej. Zábradlie je z čelnej strany otvorené do krátkeho schodišťa s balustrádou, na začiatku ktorej sa nachádzajú plastiky plačúceho svätého Petra a svätého Jána Krstiteľa a pri vyústení na terasu sochy malých anjelov s nápisovými kartušami.
Kalvária sa pripisuje J.J. Dorfmeisterovi. Na kartuši pod krížom je nápis s chronostikonom : ECCE SIGNVM CRVCIS IN QVO CRVCIFIXVS FVIT AVCTOR VITAE ORBIC. Rok postavenia je 1758. V obci sa zachovalo viacero sôch a krížov a o ich stavaní nachádzame záznamy v obecnej kronike. V roku 1713 dal jablonický obyvateľ Michal Markošický postaviť pred kostolom kríž na pamiatku zavraždeného misionára P. Kišša. V roku 1721 dal postaviť správca jablonického panstva Juraj Ragyoczi sochu sv. Jána Nepomuckého pri moste cez riečku Myjavu. Po zregulovaní riečky sa socha ocitla ďalej od jej koryta. V súčasnosti sa nachádza na mieste, kde sa križuje Ulica Červenej armády a Svätojánska. Pieskovcová socha zhotovená v barokovom štýle má na prednej strane podstavca nápis: HIC FVIT QVII DAM VENCESLAI REGIS SACRO SILENTIO VICIT SEPVLTVS AQVIS COELO VIVIT.
Na Ulici Červenej armády pred bývalým pivovarom a apponyiovským majerom stojí tzv.Cholerová Panna Mária. Mariánska socha vytvorená z pieskovca v barokovom štýle je umiestnená na vysokom stĺpe. Vznikla na pamiatku obetiam cholery v roku 1866 v čase prusko - rakúskej vojny, kedy prišlo v dôsledku epidémie takmer k úplnému vyľudneniu obce. Sochu dali zhotoviť Martin Hajský a Režnák, sládek v miestnom pivovare. Je bez nápisu.
Pred domom rodiny Drahošovcov stojí socha Piety na podstavci s nápisom. Pomník dala postaviť Anna Rehušová, rodená Drahošová v roku 1924. Vyhotovený je z pieskovca, dodatočne je dosť necitlivo kolorovaný. Oplotený je kovovou ohrádkou.
Mariánsky stĺp so sochou Panny Márie v hornej časti je umiestnený na ulici Riadok.
Na ľavej strane pri ceste do Osuského, pred cestou odbočujúcou k Valihorovmu mlynu, sa nachádza z tehál postavený štvorhranný stĺp, nazývaný Božia muka. Pravdepodobne bola vybudovaná preto, že do tejto časti chotára chodieval každoročne na Marka kňaz s procesiou svätiť oziminy.
Pri cestách sa nachádzajú i ďalšie kríže a pomníky postavené v rôznych obdobiach. Niektoré sú venované tým, ktorí tu tragicky zahynuli. Pri ceste smerom do Cerovej sa na pravej strane pred výrobným družstvom Kovotvar nachádza kríž Ignáca Hájička. Na pravej strane pri ceste do Osuského stojí kríž, ktorý dala v roku 1917 svojmu manželovi postaviť Anna Krištúfková, rodená Hájičková, na mieste jeho tragickej smrti. Na ľavej strane pri ceste na priehradu a Zrubánku stojí Beňákov - liatinový kríž na pieskovcovom podstavci. Drevené kríže boli postavené na Zrubánke a na Lipovci.
Juhovýchodne od Jablonice sa nad Kurtovým majerom týči vŕšok zvaný Lipovec a na ňom stojí kríž, ktorého pôvod má zaujímavú históriu. Keď sa počas druhej svetovej vojny stala Jablonica a jej okolie súčasťou bojov, vojská bombardovali aj Dúbravu. Jej obyvatelia sa s pomocou Prozreteľnosti ukryli na miestach, kde sa dnes nachádza kríž. Bomby síce v Huškovom jarku pozabíjali dobytok, ale s pomocou Božou sa nikomu z obyvateľov majera nič nestalo. To preto, že sa intuitívne a na poslednú chvíľu rozhodli nezostať pri dobytku a radšej sa pred lietadlami ukryli na dnes už pamätnom mieste. Štefan Kurta (1926-1997) preto po skončení vojny v roku 1945 postavil na mieste osudového úkrytu pred bombami kríž, o ktorom vždy hovorieval, že je to pamätník poďakovania sa Bohu za to, že všetci v zdraví prežili vojnu, no zároveň symbolizuje aj ochranu Dúbravy a obyvateľov Jablonice. Drevo kríža Štefan Kurta opracoval vlastnou remeselnou zručnosťou, telo Ježiša kúpil od rezbára z Trnavy a na Kurtov majer ho dopravili vlakom.
V roku 1983 si tento kríž vyžadoval opravu, pretože sa po rokoch, v ktorých nemohol mať kvôli režimu žiadnu oficiálnu opateru, nakláňal a hrozilo, že spadne. Štefan Kurta síce býval so svojou ženou Aničkou na Trnavskej ulici v Jablonici, no často sa chodieval prejsť na Dúbravu, na miesto svojho detstva, odkiaľ bol aj s celou rodinou po februári 1948 vykázaný. Starostlivo kríž na Lipovci opravil, upevnil ho s pomocou kovanej obruče a pre lepšiu stabilitu aj vybetónoval jeho bezprostredné okolie, aby bolo zrejmé, že ide o pietne miesto.
Ako plynul čas, kríž si znova vyžiadal rekonštrukciu, lenže práve čas bol k nemu tentoraz nekompromisný, preto sa synovia Štefana Kurtu Štefan a Peter rozhodli vymeniť drevo kríža, zachovali však pôvodné telo Ježiša, ktorého šetrne zrenovovali. Nový kríž vyhotovil Kristián Vavrúš a následne ho Peter Kurta s manželkou Jankou a dcérami Monikou a Dominikou osadili na pôvodné miesto na Lipovci.
Šesť metrov vysoký a tri metre široký zrenovovaný symbol Kristovej spásy stojí znova na Lipovci od 16. augusta 2019. Kurtovci preň vybetónovali základy, osadili ho do železnej platne a ukotvili betónovou vrstvou a na jablonické hody, 22. septembra 2019, ho pán farár Tassári vysvätil. Odvtedy znova slúži ako pútnické miesto naplnené pokojom a modlitbami a aspoň raz do roka tam pán farár odcelebruje svätú omšu ako vďaku za dary života v týchto časoch. Na pomník ešte pribudne pôvodný nápis (Vďaka Bohu za pomoc a ochranu rodina Kurtová rok 1945), ktorý skonštruoval ešte jeho pôvodca Štefan Kurta. Obnovitelia plánujú inštaláciu solárneho osvetlenia, aby kríž v noci zároveň evokoval večné svetlo a pripomínal tak, že žiadna duša nezomiera, ale žije večne v Kristovej sláve. (autor textu: Daniel Kurta)
