Jablonica po bitke pri Moháči
Osada Jablonica mala v tejto dobe dve sídelné centrá. Jedným centrom bola stará Jablonica, ktorá sa predlžovala výstavbou domov pozdĺž starej cesty a dostávala podobu ulicovky. Druhé centrum Chytkov, neskoršie Podhradie, bolo za terajšou železnicou neďaleko terajšieho majera Dúbrava. Tu bol postavený starý jablonický kostol i s farou, ku ktorej ako filiálky patrili : Osuské, Rozbehy, Cerová, Lieskové a za čas i Šandorf. V roku 1578 rodina Nyáryovcov predala hrad Korlátko i s celým panstvom dvom šľachtickým rodom, a to Gašparovi Pongrácovi a Jánovi z Veľkých Oponíc (Apponyi).
Pohromy v podobe vojnových ťažení a drancovania sa obci nevyhýbali ani v 17. storočí. Dňa 16. apríla 1621 vtrhli do Jablonice od Hradišťa Kozáci, ktorí tvorili predvoj bethlenovských vojsk a náležite ju vydrancovali. Ešte viacej zla v Jablonici narobilo dňa 20. októbra 1623 Bethlenovo vojsko tiahnuce z Trnavy cez Jablonicu na Skalicu, v ktorom bolo aj mnoho Turkov a Tatárov.
Po dobytí pevnosti Nových Zámkov tureckými vojskami sa v roku 1663 obec, podobne ako celé Záhorie, nevyhla pustošeniu. Turci pripravovali veľkú ofenzívu a vojenskú výpravu proti cisárovi Leopoldovi, aby sa mu pomstili za to, že podporoval sedmohradského vojvodu Jána Keménya, ktorý znemožňoval Turkom vytvoriť zo Sedmohradska nový pašalik. Najprv poslali na západné Slovensko plieniace oddiely, aby znemožnili cisárovi väčšie prípravy na obranu, a tak ľahšie umožnili postup hlavnej časti tureckého vojska, ktoré malo tiahnuť priamo na Viedeň. Ničivé oddiely Turkov sa za krátku dobu zmocnili Trnavy a v noci z 2. na 3. septembra 1663 prešli Malé Karpaty. Prvá osada, ktorá im padla do rúk, bola Jablonica. Vydrancovali ju a sčasti vypálili. Úplne zhorel drevený jablonický kostol. Tých obyvateľov, čo sa zavčasu neukryli do hôr, Turci vzali do zajatia. Ani Tökölyho povstalci, ktorí sa v roku 1687 zmocnili Jablonice, obyvateľstvo nešetrili.
V roku 1703 vypuklo v Uhorsku povstanie, na čele ktorého stál František Rákoczy. Keď začali povstalci prenikať na západné Slovensko, bol cisár Leopold v roku 1704 donútený mobilizovať vojsko na Morave, aby ním znemožnil prípadný útok povstalcov cez Moravu na Viedeň. Na čele hlavného oddielu moravského vojska stál generál Rícsan, ktorý utrpel pri Jablonici katastrofálnu porážku. Podľa Mateja Bela v máji roku 1704 asi 8000 cisárskych vojakov (labancov), ktorým velil generál Ricsan, tiahlo cez Holíč a Senicu na Trnavu. Medzitým od Beckova cez Brezovú až k Jablonici prišli povstalci (kuruci) na čele s grófom Berczényim a Očkayom a v okolí Jablonice sa stiahli do hôr. Dňa 28.mája 1704 prišiel do Jablonice generál Ricsan na čele svojej armády. Kurucmi podplatení jablonickí drevorubači oklamali Ricsana, že Bercsényi so svojím vojskom odtiahol k Váhu. Keď sa cisárske vojsko voľným pochodom dostalo do Jablonického priesmyku, bol zatarasený vyrúbanými stromami. Na predný oddiel cisárskeho vojska sa vrhli z oboch strán priesmyku skupiny drevorubačov. Pretože v úzkej doline nebolo možné rozvinúť bojovú líniu a generál Ricsan sa domnieval, že Rákoczyovci majú obsadenú východnú stranu Malých Karpát, vydal rozkaz stiahnuť sa k Jablonici. S tým rátali povstalci, ktorí obsadili všetky návršia okolo Jablonice. Na prekvapených Labancov zaútočili kuruci. Generál Ricsan s niekoľkými vyššími dôstojníkmi a s posádkou asi 200 labancov sa zabarikádoval v jablonickom kaštieli. Večer bol prinútený vzdať sa. V bitke padlo vyše 1000 labancov. Jablonica utrpela veľké škody. Labšanského kaštieľ bol úplne zničený. Zhorela strecha jablonického kostola a veľké množstvo domov.
Jablonická bitka mala neblahé následky pre Jablonicu a celé okolie. Vojsko vykradlo mestečko i okolité osady, na poliach zničilo nezrelú úrodu. Zakrátko vypukla v Jablonici cholera, ktorá si vyžiadala množstvo obetí a zopakovala sa niekoľko rokov za sebou . Porážka cisárskych vojsk pri Jablonici vyvolala nenávisť cisárskeho dvora voči obyvateľom Jablonice a okolných osád. Iba pričinením baróna Labšanského, ktorý požíval dôveru cisárskeho dvora, bola príčina jablonickej porážky neskoršie prenesená na veliteľskú neschopnosť generála Ricsana. V dobe hladu a moru, ako hovorí Matej Bell, najúčinnejšiu pomoc obyvateľom Jablonice preukázal sám barón Labšanský, a tým si získal u nich veľkú obľubu a vážnosť. V rokoch 1704-1705 si dal opraviť a rozšíriť jablonický kaštieľ do dnešnej podoby.
Je pravdepodobné, že pre porážku cisárskeho vojska v roku 1704, ku ktorej zradou čiastočne dopomohlo i obyvateľstvo Jablonice, titul oppidum - mestečko Jablonice bol daný inej osade korlátského panstva, Šandorfu, ktorý sa začal rozvíjať ako remeselnícke stredisko. Od roku 1705 sa totiž Šandorf v dokladoch sústavne nazýva oppidum, kým Jablonica zväčša už len pagus- dedina, hoci jej naďalej ostalo právo trhov a panský pivovar vybudovaný koncom 17. storočia, viažuci sa k titulu oppidum, tiež nebol premiestnený do Šandorfa. Daňová konskripcia z roku 1753 udáva v Jablonici aj 21 remeselníkov, zväčša tkáčov, ševcov, krajčírov, kováčov a mäsiarov, ktorí tvorili miešaný cech.
