Jablonica v stredoveku

Po rozpade Veľkej Moravy sa Záhorie ocitlo v hraničnom pásme (konfíniu), kde boli osadzované kmene Plavcov a Sikulov, strážcov hraníc. Neusporiadané pomery medzi Uhorskom a Českým štátom počas prvých dvoch storočí ich jestvovania spôsobovali neustále boje na slovensko-moravských hraniciach. V týchto bojoch trpeli najviac osady, ktoré ležali na Českej ceste a ktoré sa nachádzali na križovatkách ciest. Okolo roku 1116 sa na tzv. Luckom poli pri riečke Olšava odohrala bitka medzi uhorským a českým vojskom, v ktorej utrpelo rozhodujúcu porážku uhorské vojsko vedené kráľom Štefanom II. (1116 - 1131). Po tomto roku sa definitívne ustálila česko - uhorská hranica v tejto oblasti a nastali lepšie časy pre všetky osady nachádzajúce sa pri Českej ceste, teda aj pre Jablonicu.

Nové obdobie v dejinách celého Uhorska nastalo po veľkom tatárskom vpáde do Uhorska. Tatárom odolali iba pevné hrady, všetky osady a hradiská pri svojom pochode vypálili. Preto po odchode Tatárov uhorský kráľ Belo IV. (1235 - 1272) podporoval budovanie hradov. Pravdepodobne v tomto období vznikol neďaleko hrad vybudovaný na skale, nazývaný Korlátko, ktorý bol pôvodne budovaný ako menší strážny hrad. Až neskoršie postupnými prístavbami dosiahol väčšie rozmery. Slúžil ako obranná hraničná pevnosť cez priesmyk. V 13. storočí bol majetkom rodu Aba.

V darovacej listine z roku 1262, ktorou uhorský kráľ Belo IV. daroval časť majetku hlohoveckého panstva svojmu vernému služobníkovi Serefelovi, sa prvý raz spomína aj obec Jablonica (villa Jobluncha).