Park kaštieľa

Park kaštieľa bol zakladaný pravdepodobne postupným formovaním okolitého prírodného prostredia. Až na západnú časť parku nad mlynským náhonom v okolí pivnice celá plocha parku bola v rovine. Hlavnými výstavbovými drevinami v parku boli pôvodné skupiny druhov, ktoré sa pri postupnom budovaní doplňovali ihličnanmi, resp. ďalšími druhmi listnatých drevín (buk). K pôvodným drevinám okrem mohutných dubov pozdĺž Myjavy patrili aj solitérne lipy. Alejovou výsadbou stromov bola lemovaná aj cesta pozdĺž mlynského náhonu až do dnešnej záhrady.
 Najbohatšie druhové zastúpenie drevín bolo južne a západne v okolí budovy kaštieľa. Smerom k okraju parku sa počet exotov vo výsadbe znižoval. V celom parku sa uplatňovali väčšie trávnaté plochy so skupinami stromov a krovín. Trávniky mali až na menšie plochy okolo kaštieľa lúčny charakter a kosili sa 2-3 krát do roka.
Cestná sieť bola pomerne riedka. Hlavná prístupová cesta južne od kaštieľa bola prispôsobená pre koče. Cesty v parku i hospodárske cesty boli upravené len zavalcovanou drťou. V celom parku bol väčší počet lavičiek z dreva, ktoré boli natreté na bielo. V priestoroch odpočívadiel boli kovové stoly a stoličky. Jedno odpočívadlo bolo na osi kaštieľa pri Myjave s pohľadom na vodnú plochu a druhú časť parku. V parku boli 1-3 altánky. Jeden z nich stál v priestore južne od kaštieľa v skupine troch líp. Mal kovovú konštrukciu napodobňujúcu prírodné drevo, strecha bola pokrytá slamou. Vznikli pravdepodobne až na začiatku 20. storočia.
V parku bolo niekoľko pohľadov a prehľadov, z ktorých najmalebnejšie boli v priestore medzi dvoma vodnými tokmi. V tomto období bol západne od kaštieľa vytvorený buxusový kruh so šiestimi homoľami strihaného buxusu vo výške približne 1,2 m. Kruhová výsadba buxusu bola strihaná vo výške okolo 40 cm a o priemere pravdepodobne 12 m. V kruhu bola výsadba letničiek /šalvia, muškáty/. Charakter pravidelnej úpravy má aj pás po obvode východnej a južnej fasády kaštieľa. Vo výsadbe boli použité ruže (čajohybridy) vhodné na rez.
Najväčšiu pozornosť budovaniu, zveľaďovaniu a údržbe parku venovali za posledného majiteľa Appónyiho, ktorého manželka bola Angličanka. Po získaní poznatkov na cestách po Anglickubudoval aj park na spôsob anglických záhrad. Väčšie zmeny v parku urobili dvaja záhradníci z Viedne, ktorých z času na čas pozývali do Jablonice.
Začiatkom 20. storočia bolo v severozápadnej časti parku vybudované tenisové ihrisko pre potreby rodiny Appónyiovcov. Po ich odchode kúpil túto časť parku na záhradu p. Gaža a po II. svetovej vojne ju zoralo a užívalo spolu s ostatnou časťou parku medzi dvoma vodnými tokmi JRD ako ornú pôdu. Časť parku medzi kaštieľom a Myjavou užíva obec a čiastočne je prispôsobená potrebám miestnej TJ ( futbalové ihrisko, tribúna a šatne).
Celá plocha parku bola pravidelne udržovaná do odchodu rodiny Appónyiovcov. Medzi dvoma svetovými vojnami bol park udržiavaný viac-menej bez dosadby a väčších odborných zásahov. Od skončenia II. svetovej vojny sa údržbe parku nevenuje primeraná pozornosť. Vybudovanie ihriska a jeho zariadení si vyžiadalo vyrúbanie viacerých solitérov vysokej hodnoty.